preco vie byt taka krehka,ale aj kruta
preco sa tak tazko trhaju jej puta.
Preco aj ona vladne nasim citom, dusi
preco o tom len malakto tusi.
Preco aj pred nou len velkymi chceme byt
a nevieme si bez nej zivot predstavit.
Preco sa tak lahko stavame otrokom jej
preco s rozumom nevieme celit jej.
Preco nevieme roztrhnut jej puta silne
preco sa v nich spravame tak divne.
Preco je nam priznat take tazke,ze sme len jej otroci
a nemame proti nej zbrane ziadne.
Preco ona nam vie zo srdc kamene robit
ktore druha strana nevie rozbit.
Preco v jej putach lihame spat
preco sa nevieme z nich vymotat.
Preco chceme len slovom lasku vyznat
preco svojimi cimni nechceme si ju dopriat.
Preco je take lahke hovorit jej o nej nam
preco je take tazke dat jej poklonu k noham,ale i jej vysinam.
Preco nie kazdy aj pri otrokovi tom
nechce rozpravat o tomto probleme sirokom.
Preco pri tom privale vasni, nedokaze zostat na casy vecne kazdy
preco chce kazdy v tomto kratkom osiali zit a potom uz nikoho do vnutra nepustit.
Preco sa tesit len kratko vieme
preco ju hned odvrhneme.
Preco pri nej len vyvlastnovat chceme
a potom len kamenmi zostaneme.
Preco sa s nou nechceme cely zivot hriat
preco chceme aj s nou vzdy len bojovat.
Preco mnohi z nas stali sa otrokmi tychto kras
preco ale nie kazdemu z nas sa v zivote nedostalo tychto kras.
Preco ale mnohi milovani a lubeni chcu byt
ked si ju do svojich srdc nechcu pripustit.
Preco mnohych z vas opantala sila ina
ktora lasku vobec nepripomina.
Preco chcu mnohi potlacat svoje emocie city
preco v inych chcu vyvolavat len negativne pocity.
Preco si myslia oni,ze laska je len hra,ktora sa v ich srdciach nekona.
Ved laska ,hoc otrokom jej je kazdy z nas,radost ,stastie aj zdravie rozsieva medzi nas.